Ranné rituály, alebo keď muž zalichotí svojej žene.

Autor: Ivana Kiššová | 29.9.2011 o 21:33 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  1388x

Z hlbokého spánku, práve v tej najnapínavejšej časti môjho opäť divokého nereálneho sna, ma prerušil stále silnejúci zvuk budíka. " Ó nie, ešte nie!!! " Pomyslela som si v polospánku a pravou rukou som sa snažila dočiahnuť na tlačidlo mobilu rozmýšľajúc, ktoré stlačím.

Sú dve možnosti, buď to bude to, po ktorom musím okamžite vstať, lebo ináč nepochybne zaspím, alebo to, ktorým si doprajem ešte desaťminútové leňošenie. Inštinktívne som si zvolila druhú voľbu a sladko zdriemla. O chvíľu sa opakuje tá istá situácia s tým rozdielom, že mi bolo jasné, že je čas pozviechať sa z postele. Začala som naťahovať nohy, prevaľovať sa a stískaním vankúša si vychutnávať posledné sekundy môjho málo uspokojeného leňošenia. Napokon otváram oči a pomaly sa prevaľujem na bok, tak ako som o tom už dávno čítala v nejakom dámskom časopise. " Je dôležité vstať z postele správnym spôsobom, aby sme si zbytočne nepreťažovali chrbticu. Z polohy ležmo na boku si na kraji postele pomaly presunieme nohy na podlahu, rukou zapierajúc sa o posteľ dvíhame telo do sedavej polohy, chvíľku zotrváme a môžme vstať."
Musím priznať, že sa mi týmto spôsobom dobré vstáva už pár rokov a ide to prirodzene.

Kontrolujem čas na mobile a zisťujem, že mi to dnes trvalo opäť pätnásť minút. Obdivujem môjho manžela, ktorý si večer položí budík asi dva metre od postele a ráno pri prvom pípnutí vystrelí na rovné nohy, ani čo by predtým nespal tvrdo ako poleno. Samozrejme vstane rýchlym nesprávnym spôsobom. To, čo mne trvá štvrťhodinku, on zvládne za tri až štyri sekundy.

Dotackala som sa do kuchyne a napila sa  minerálky, nech sa aj žalúdok preberie. Zývajúc vyťahujem dve misky z police, nalievam do nich  mlieko a  jednu po druhej zohrievam v mikrovlnke. Medzitým sa premiestnim na môj " cvičebný koberček " a snažím sa rozhýbať si telo pomalými krúživými pohybmi. Ak má človek fyzicky náročnú prácu, takáto ranná rozcvička ho ochráni pred neželaným " seknutím v krížoch ".  Najprv pootáčam krk a plecia a  postupne pridávam ďalšie časti môjho ešte spiaceho tela. Sem tam počuť zapraskanie v krku, takže cítim, že to má efekt. Ozýva sa pípnutie, ktorým mi tento ohrievací zázrak oznamuje, že dokonal svoju prácu. Vymením misky s mliekom a pokračujem s naťahovaním trupu, až dokiaľ sa neotvoria dvere kúpeľne. Môj manžel odtiaľ vychádza celý voňavý od vody po holení. Neodolám a chcem okúsiť jeho hebké líce.

Ranné rituály sú podľa mňa dôležité. Každý človek sa prebúdza a vstáva svojím spôsobom, podľa toho, čo komu vyhovuje, alebo aké sú jeho možnosti. Možno si to ani neuvedomujeme, ale každé ráno robíme to isté s výnimkou voľných dní, keď si zrejme dlhšie pospíme a všetko je iné, nenačasované. Keď sa dostaneme opäť do pracovného kolotoča nasleduje náš " ranný poriadok ", ktorý vlastne potrebujeme, aby sme si vážili vylihovanie a lenošenie cez víkendy, či počas dovolenky. Ako sa hovorí: " Ráno robí deň." Mali by sme si dať záležať práve na ranných činnostiach a vniesť do nich niečo, na čo sa už večer môžme tešiť. Fantázii sa medze nekladú a nakoniec nám to zdvihne náladu aj počas pochmúrneho, upršaného rána.

Pre mňa je to práve tých pár sekúnd v náruči môjho milovaného človeka. Pritúliť sa, vyobjímať a môžem pokračovať v robení raňajok. Do teplého mlieka nasypem zmes cereálii, ktoré vraj obsahujú riadnu dávku vitamínov. Nuž skontrolovať to nemôžem, tak sa radšej uspokojujem ako zdravo sa stravujeme. Dosypem vločky, sušené ovocie a trocha čerstvých narezaných jahôd z chladničky. Možno iní muži zvyknú raňajkovať chlebíčky, klobásky, či párky, no verte alebo nie, tomu môjmu sa slinky zbehnú pri pohľade na takúto nie veľmi lákajúcu hmotu, ktorá nás oboch zasýti na celé dopoludnie a navyše sú to chutné, zdravé a energeticky výživné raňajky.

Keďže patrím k ľuďom, papkajúcim dosť  pomaly ( hlavne v porovnaní s  tzv. mlynčekmi , ktorí pre mňa neuveriteľnou rýchlosťou dokážu skonzumovať aj horúci pokrm v priebehu pár minút), nechávam si na tento najdôležitejší chod dňa dostatok času. Myslím, že ak človek jedáva v zhone, je potom viac nervózny a navyše nemôže si tu lahôdku dostatočne vychutnať. Prvá polovica môjho rána sa nesie v kľudnom tempe, no čím menej času ostáva do odchodu do práce, tým rýchlejšie mi nôžky prepletajú po byte. Zo skúseností viem, že je dobré pripraviť si všetko večer, hlavne čo sa týka oblečenia. Ušetrím si čas kombinovaním v hlave, čo k čomu pasuje . Jednoducho si veci hodím na seba a nezaťažujem sa ako to vyzerá, lebo som to urobila už včera.  Pri pohľade na hodinky sa ozýva akýsi vnútorný alarm, ktorý mi naznačuje: "Makaj cica! "
Stojím pred zrkadlom v kúpeľni a rozmýšľam ako dlho by sa mali umývať zuby,"nuž minimálne päť minút" povedala by moja zubárka.  Zároveň mi blesne hlavou spomienka z predchádzajúceho rána, keď som dobehla na stanicu a  zhliadla už len "chvost" môjho vlaku odchádzajúceho do práce. Vtedy je každá minútka dobrá. Sľubujem zúbky vynahradím vám to večer.
Nanášaním rýchleho make upu prekrývam čo nechcem, aby bolo videné a zvýrazňujem, čo mi príroda našťastie nadelila. Nanesiem trocha lesku na pery a teraz  šup-šup vybojovať so strapatou hrivou za asistencie hrebeňa a vosku uspokojivý účes. Nie je čas rozmýšľať na ktorú stranu pôjde cestička, vlasy jednoducho vyčešem do chvosta, nanesiem trocha gélu s lesklým efektom, pár sponiek a môžem ísť. Obutá si spomeniem na naušnice, ktoré som si zabudla nasadiť,  po špičkách prebehnem ku šperkovnici a za pochodu späť si ich zakladám. Kontrola času, "uf, ako vždy meškám ". V pokluse vyzdvihnem kabelku, mobil, kľúče a pusu od môjho drahého na rozlúčku. Pozrie sa na mňa, premeria si ma očami a s milým úsmevom zhodnotí aká som pekná a ako veľmi mi to dnes pristane. Nestáva sa to každý deň, vlastne je to výnimočné, keď si môžem vypočuť takého pochválne slová, preto ma od samej radosti až pri srdiečku zahreje.
Na chvíľku sa zastavím, nedá sa skryť ako ma takáto poznámočka potešila, provokatívne sa povykrúcam a celá šťastná bežím do práce.

Muži, ak by ste svojím polovičkám častejšie vzdali kompliment, či niečo na nej pochválili, verte mi, že to bude mať svoje ovocie. Minimálne vykúzlite svojej milovanej úsmev na tvári a pocit akéhosi zadosťučinenia, za všetku tú snahu a vynaložené úsilie páčiť sa vám.

A deň sa môže začať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?