reklama

Spomienky na islamskú krajinu

Uplynul posledný dovolenkový deň a cestujeme autobusom z krásneho hotelového komplexu na letisko do Monastiru. Slnko je vysoko nad nami, kedže našu kúzelnú dovolenku opúšťame krátko popoludní. Pozerajúc von oknom sledujem ubiehajúce stromy a kríky, sem tam nejaké stáda kôz a užívam si posledné dojmy z uplynulých dní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Reč je o Tunisku, očarujúcej prímorskej krajine, rozprestierajúcej sa na severe Afriky, ktorú sme navštívili pred tromi rokmi. Naše kroky viedli konkrétne do oblasti Hammamet, ležiacej blízko hlavného mesta Tunis. Bol to náš prvý pobyt v islamskej krajine, kde sme pobudli len sedem dní, ale aj napriek krátkej dobe som si stihla utvoriť aký-taký názor na túto zem, s ktorým by som sa rada podelila.

Hotel Phenícia, v ktorom sme boli ubytovaní, bol jednou z našich najkrajších spomienok na túto dovolenku. Areál hotela bol ako z rozprávky tisíc a jednej noci. Vlastne všetky hotely sú po vizuálnej stránke pastva pre oči. Hneď pri vstupe nás očarila prenikavá vôňa jazmínu, ktorá sa rozplývala po celej hale dekorovanej širokými kreslami a lampami. V každom zákutí sa nachádzal nejaký bar, či salónik. Celé to pôsobilo príjemným exotickým dojmom. Personál sa správal veľmi prívetivo a ochotne. Milo nás prekvapil fakt, že hovorili minimálne štyrmi jazykmi. Dohovoriť sa angličtinou, francúzštinou, či nemčinou nebol žiadny problém.
Výhľad do vnútornej časti areálu hotela, bol "rajom na zemi". Všade samé palmy rastúce na nizúčko vykosenom trávniku, prerušovanom rôznymi úzkymi chodníčkami. Bazény pretínané kamennými múrmi pieskovej farby sa ťahali k vybudovanému ostrovčeku, na ktorom sa nachádzal barový pult so širokým výberom osviežujúcich nápojov. Okolie hotela dekorovali sýto ružovo-červené kvety, ktoré mu dodávali ešte honosnejší vzhľad.
Kúsok od hotela sa nachádzala pláž s jemným bielučkým pieskom na ktorom sa nádherne vynímala tyrkysovo zelená farba peniaceho sa mora.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vonkajšia časť hotela s minigolfom. * (pridržaním myšky sa zobrazí ďalší obrázok) Vnútorný areál hotela s bazénom.


*
Určite mi všetci, ktorí ste si odskúšali dovolenku ala "all inclusive", dáte za pravdu, že je to ten najpohodlnejší a najluxusnejší spôsob, ako si dokonale užiť rekreáciu bez toho, aby ste boli nútení rozmýšľať kam sa pôjdete najesť. V rámci hotela si môžte vychutnať všetko, na čo len máte chuť, najesť a napiť sa koľko uvládzete. Stravovali sme sa v reštaurácii, kde si vyžadovali spoločenské oblečenie a snáď aj trochu vyberané spôsoby. Jedlo sme si nakladali vlastnoručne z bohatej ponuky mäsa, zeleninových šalátov, zemiakov pripravených na rôzne spôsoby, samozrejme nechýbala ich národná špecialita "couscous", ryby, naaranžované ovocie a zo sladkostí široký výber zákuskov, malých koláčikov a zmrzlín so šľahačkou. Čašníci sa nonšalantným spôsobom starali o nápoje a o celkové pohodlie svojich hostí. Dojem z takéhoto prístupu úplnej starostlivosti bol vynikajúci. Navyše, každý večer bol naplánovaný program pre hostí, v podobe súťaží a neskôr diskotéky.

Organizovanie fakultatívnych výletov je samozrejmosťou takmer vo všetkých hoteloch. Vybrali sme si poldňový, ktorý zahŕňal cestu džípom k rázovitej beduínskej usadlosti, kde sa naskytol pohľad na tradičný spôsob života obyčajných ľudí chovajúcich stáda kôz, baranov a žijúcich v typických stanoch. Odtiaľ sme zamierili ku kamenným ruinám kedysi obývaného osídlenia na vyššom kopci, z ktorého bol krásny výhľad na piesočnato-kamenistú okolitú scenériu a v pozadí na pohorie Atlas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

*

Oddych pre turistov, tu sa podával ich obľúbený mätový čaj. Možnosť kúpi suvenírov.*

*

*

V pozadí pohorie Atlas.

Nemenej pozoruhodná bola exkurzia do hlavného mesta a jeho okolia, počas ktorej sme navštívili Antoniové kúpele, alebo múzeum Bardo. Žiaľ v polovičke cesty sa nám vybili batérie, čo bolo veľkou škodou nemôcť zachytiť okom "foťáka" tieto pekne výjavy.

Anoniové kúpele. *

Kedysi vyzerali takto.


Veľkým šťastím tejto destinácie je prosperujúci turizmus, ktorý je hlavným zdrojom ich príjmov, umožňuje im pracovať a živiť svoje rodiny. Nie je neobvyklé vidieť v mestách či dedinách nedostavané, ale už obývané rodinné domy. Je tu vysoká nezamestnanosť a chudoba, ktorú sa snažia "prekryť " štvrťami popri pláži s krásne vybudovanými luxusnými hotelmi. Cestou do hlavného mesta sa nám naskytla možnosť navštíviť pôvabné mestečko Sidi Bou Said, ktoré je situované pozdĺž kopca a svojimi úzkymi uličkami prevedie turistov na najvyššie položený úsek, odkiaľ je nádherný výhľad na Stredozemné more. Výnimočnosť tejto atrakcie je kombinácia dvoch farieb, ktoré panujú všade, kam sa len obzriete. Budovy sú natreté na bielo a na ostatných častiach zariadenia ako sú strechy, brány, okenice, balkóny, lavičky dokonca aj slnečníky kraľuje modrá. Akákoľvek iná farba je vyslovene zakázaná a kto by to porušil a spestril svoj príbytok iným odtieňom, musí zaplatiť nemalú pokutu a daný objekt premaľovať do pôvodnej bielomodrej kombinácie. Pre turistu je to pôsobivý a duši lahodiaci pohľad na zaujímavú dvojfarebnú scenériu budov, ktoré dekorujú všadeprítomné palmy. Veď nech posúdi každý sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

* (pridržaním myši na obrázku sa zobrazí ďalší)

*

*

Múzeum v Sidi Bou Said.

*

*

*

Tunisania sú ľudia s veľkým obchodným duchom. Svojou dotieravou povahou ošklbú neskúseného turistu aj o veľký peniaz. Dávajte si preto pozor, na náhodných predajcov, ktorých stretnete hoc aj na pláži, ak nemáte záujem nič kúpiť, povedzte to priamo a rázne, lebo v opačnom prípade vás oblbnú svojimi trikmi. Nakupovať môžte na trhoch, kde je potrebné o cenách vyjednávať. Vychyteným miestom na nákupy je Medina, kde zoženiete takmer všetko a domáci sú jazykovo lepšie vybavení.

V tejto islamskej krajine je dôležité, aby sa človek nesprával vyzývavo a nevzbudzoval pozornosť pre nich nevhodným spôsobom. Mali sme s tým osobnú skúsenosť, keď sme sa ako bežný zaľúbený pár držali za ruky, či občas si dali letmú pusu. Žiaľ, čo je prirodzené a normálne v našich krajoch, nemusí byť aj v tých vzdialených. Nenechalo to dlho čakať na odozvu a sprievodca- domorodec si zavolal môjho vtedy ešte priateľa bokom a jasne dal najavo, že so mnou - ženou, sa baviť nemieni. Vysvetľoval mu, že takéto správanie je u nich na verejnosti neprípustné a zahanbujúce a teda očakáva, že s tým okamžite prestaneme. Cítili sme sa akoby sme spáchali zločin, ale samozrejme sme sa odvtedy snažili čo najmenej na seba pútať pozornosť. Ak ste o takých, či podobných radách čítali v nejakom cestopise na danú islamskú krajinu, ktorú sa chystáte navštíviť, berte si tie slová k srdcu. Lepšie sa v horúčave potiť v dlhých nohaviciach a zahalených ramenách, ako sa stať terčom odsudzujúcich pohľadov a to len v tom lepšom prípade. Našťastie s týmto skúsenosť nemáme.

Na záver by som rada dodala, že táto krajina vo mne zanechala nezabudnuteľné spomienky, odniesla som si mnoho zážitkov a veru aj zopár suvenírov. Ak sa vám naskytne príležitosť ju navštíviť, neváhajte ani na chvíľu. Neodporúčam pobyt v máji, lebo slniečko je ešte trošku zubaté a nemohli by ste si ho užiť tak, ako by ste chceli, no na druhej strane nám aspoň nebolo ľúto tráviť čas namiesto vyvaľovania sa pri mori, na nejakých zaujímavých výletoch. Aké sú vaše skúsenosti z pobytu v Tunisku, alebo inej islamskej krajiny?

Ivana Kiššová

Ivana Kiššová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe." Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu